Aj ako malý tím dokážeme byť silnou konkurenciou
Moje príbehy / 24. februára 2016
„S ostatnými jazdcami som sa veľmi nestretával. Keď som dojazdil, bol som rád, že si v karavane môžem oddýchnuť a pripraviť sa na ďalší deň.“
Ako zástanca hesla, že až na konci bič plieska, nechcel do posledného momentu nič podceniť. Predčasné oslavy prvých úspechov preto vynechal, rovnako aj zvyšok SLOVNAFT Teamu. Gratulácie však prišli nečakane od členov organizačného tímu po dojazdení víťaznej 10. etapy.
„Boli prekvapení, že privátny jazdec dokázal súperiť s fabrickými tímami. Dokonca kameraman, ktorý preteky nakrúcal z vrtuľníka, povedal, že som jeho osobným víťazom. Ocenil, že aj keď sme obyčajný malý tím, dokážeme byť silnou konkurenciou. Ostatní jazdci brali tento náš úspech úplne normálne.“
Rozdiel medzi fabrickým a privátnym tímom nie je len v počte ľudí. Dôležitú úlohu zohráva aj servis a vybavenie.
„Na tohtoročnom Dakare som jazdil na šesťročných kolesách. Tie sa vo fabrických tímoch menia takmer každý deň. Kým my sme minuli tri, štyri páry kolies, oni tak dvanásť, trinásť. Okrem toho, materiál i motorka sa opotrebúvajú, takže šance na lepšie umiestnenie sa každou etapou znižujú.“
Aj napriek tomu vybojoval Števo striebornú pozíciu. Zdolať sa mu nepodarilo iba jediného súpera.
„S Tobym Priceom som prišiel do kontaktu najčastejšie pred štartom etáp, kde sme prehodili zopár slov. Fandil som mu od prvej etapy a, podľa mňa, je zaslúženým víťazom.“
