Amerika či Arábia?
Moje príbehy / 23. januára 2021
Števo Svitko má odjazdených už 12 ročníkov Rely Dakar, vďaka čomu si od organizátorov vyslúžil prezývku „Dakar Legend“. Skúsenosti si priniesol z rely v Saudskej Arábii aj Južnej Amerike. Tie americké mu podľa jeho slov vyhovovali viac.
„Boli tam riečiská ako tu, boli tam piesky, duny… bolo tam všetko. Trochu zelene, išli sme po blate, vode a riečiskách, kde voda bola, aj po vyschnutých. Ale hlavne priemerné rýchlosti neboli také vysoké, tam zohrávala rolu hlavne technika jazdca.“
Saudská Arábia je preňho monotónnejšia, ale aj zradnejšia.
„Tu je to viac na srdce. Ideš a celú etapu tŕpneš, kde ťa to kopne. Ale aj o tom to musí byť,“ vysvetľuje.
Piesok, duny, púšť… a osem stupňov nad nulou. Aj tak vyzerali presuny na etapu v Saudskej Arábii.
„Približne 4 700 km sme spravili v púšti a 4 300 km po asfalte. Aj to ťa unav,“ hovorí pretekár.
Podľa Števa sú aj dlhé presuny jedným z dôvodov, prečo je na Dakare dôležitá psychika. Ráno si jazdci musia nájsť motiváciu vstať o piatej s vidinou kilometrov trate pred sebou. Aj keď bolo na tohtoročnom Dakare teplejšie ako minulý rok, z pretekov sa často vrátil premrznutý.
„Keď sedíš na motorke tri hodiny, je ti zima tak či tak,“ hovorí a dopĺňa, že nepomáhala ani termobielizeň, ani vyhrievané rukavice.
Rovnako to bolo aj na pretekoch v Južnej Amerike, tam sa však k studenému počasiu občas pridal aj dážď a záplavy.
„Niekedy pršalo aj celý týždeň,“ objasňuje nevýhody pretekov v Bolívii či Argentíne.
Do exotickej krajiny prišiel tím zo Slovenska dobre zásobený potravinami.
„Minulý rok to bola so stravou katastrofa. Samá ťava a kuskus, to sa nedalo jesť. Veľakrát sme šli hladní… Tento rok však varili dobre.“
Arabský Dakar sa tak výrazne polepšil. Na stravu v Južnej Amerike spomína v dobrom, aj keď Bolívia bola podľa neho katastrofa. Jednoznačne mu najviac chutilo v Argentíne.
„To sme mali každý deň steaky,“ približuje Števo svoje gurmánske zážitky.
