Na svojom tíme by som nemenil nič
Moje príbehy / 2. februára 2016
„Vilo stále rozprával nejaké vtipy. Možno to väčšinou tak býva, že čím viac ľudí, tým viac starostí, u nás to však neplatilo. Veľa sme sa nasmiali a navzájom si pomáhali prežiť náročné dni i noci.“
Päť chlapov spolu strávilo v Južnej Amerike na niekoľkých metroch štvorcových takmer dvadsať dní. A či boli hádky?
„Nikdy. Hoci niektorí si mohli myslieť, že môj manažér Maroš Kubačka a mechanik Zlatko Novosád sa medzi sebou hádajú. Ale oni majú taký svojský humor. Mne to príde vtipné, no Vilo a Marián sa spočiatku čudovali. Mysleli si, že sa tí dvaja medzi sebou pobijú, kým neodídeme.“
Zostava SLOVNAFT Teamu si vždy večer pred etapou dala kvôli šťastiu po „kalíšku“. Okrem Števa. Ten ako dojazdil a trochu si oddýchol, pokračoval v práci na rollbooku a študoval veci, ktoré ho čakali na nasledujúci deň.
„Posledných päť dní som takmer vôbec nespal. Všetci sme boli nervózni. Cítili sme, že náš cieľ je na dosah. Mal som v sebe toľko adrenalínu, že som dokonca pretekal aj v snoch. Zavrel som oči a predo mnou – rollbook. Bolo to už ako nočná mora.“
Táto víťazná zostava nevznikla len tak náhodou. Maroš je Števov švagor a Zlatko zas dlhoročný kamarát, s ktorým kedysi začínal jazdiť a aj trénovať. Za posledné roky, ako vraví Števo, si chodia spoločne zajazdiť hlavne zo zábavy. Naposledy sa na jednej trati ako tím stretli počas prestížnych svetových motocyklových pretekov ISDE 2015 v metropole východu. V top kategórii Wold Trophy sa umiestnili na 10. mieste.
„Zlatko má pre motorky srdce. Som rád, že ho mám v tíme. Nielenže si robí dobre svoju robotu, ale z môjho úspechu sa teší rovnako, ako by on skončil druhý. Celkovo ma teší, že mám okolo seba ľudí, ktorí neberú Dakar ako biznis, ale dávajú do toho srdce rovnako ako ja. Na svojom tíme by som nemenil nič.“
