Rally Dakar 2017 | Pozor na tri výkričníky!
Moje príbehy / 14. februára 2017
Jazdci sa musia pred každou etapou na Dakare poriadne pripraviť a naštudovať si trasu, ktorá ich čaká. Tieto preteky sú teda nie len fyzicky, ale aj psychicky náročné, pretože okrem svojich zručností na trati je dôležitá aj teoretická príprava.
„Tento rok bola navigácia veľmi ťažká. Spravil som pár chýb ako aj ostatní jazdci, no veľa som sa naučil.“
Večer pred treťou etapou v Argentíne prišiel za Števom jeho manažér a povedal mu, aby si na 159 kilometri poznačil do roll booku tri výkričníky. Tie si jazdci značia na nebezpečných úsekoch, kde jeden znamená malé nebezpečenstvo, dva výkričníky, že jazdec musí pribrzdiť a pri troch ide takmer krokom. Roll book je povinná výbava každého jazdca a je pre nich výbornou pomôckou, aby predišli neželaným pádom.
„Veľká diera na tri výkričníky bola nakoniec kilometer predtým, ako som mal poznačené a vletel som do nej rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu. Mal som však šťastie, pretože ma vykoplo z motorky, no namiesto pádu na skaly som dopadol na ešte idúcu motorku, s ktorou som pravdaže skončil na zemi. Bol som doškrabaný, no nič vážnejšie sa mi nestalo.“
Števo na tohtoročnom Dakare blúdil častejšie ako minulé ročníky, no nebol jediný. Každý jazdec sa na týchto pretekoch stratil, pretože organizátori zmenili podmienky používania navigácie. Jazdec si musel sám vypočítať, kde presne je a ktorým smerom sa má vydať.
„Stalo sa mi, že som vošiel do riečišťa, ktoré sa však rozdvojovalo a ja som nevedel kam mám ísť. Doprava alebo doľava? Samozrejme som odbočil zle. Nebolo to zaznačené presne ako po minulé roky, a preto niektorí blúdili 20 minút, niektorí aj oveľa viac.“
Najviac blúdili pravdaže jazdci, ktorí štartovali ako prví. Keď však našli správnu cestu, pre tých za nimi to bolo jednoduchšie, pretože sa držali stopy, ktorá ich nasmerovala správnym smerom. Tí na konci už mali pred sebou niekoľko stôp od motoriek, takže boli tiež mnohokrát stratení.
„Každý jazdec po náročnej trati uvíta neutralizačnú zónu, pretože väčšina z nich je dlhá aj 70 kilometrov a máme na ňu hodinu a pol. Každý si vtedy oddýchne, psychicky aj fyzicky.“
Neutralizačná zóna rozdeľuje etapu na dva úseky a prechádza územím, na ktorom sa nepreteká. Je to napríklad oblasť s pamiatkami, a preto ju jazdci obchádzajú po asfaltovej ceste.
„V takejto zóne bola pumpa, na ktorej tankovalo veľa jazdcov, ako aj ja. Musel som, pretože nádrž bola takmer prázdna a až neskôr som sa dozvedel, že to bolo zakázané. Jazdci z Hondy dostali za toto tankovanie penalizáciu, a pravdaže nabonzovali aj ostatných. Stiahli mi gps a videli, že som tam bol aj ja.“
