Rally Dakar 2017 | Vo veľkej nadmorskej výške
Moje príbehy / 23. februára 2017
Aj napriek viacerým zdravotným problémom sa Števo nevzdal a všetky etapy dojazdil až dokonca. Prekonal búrky, blato, horúčavy aj vyčerpanie, no napriek tomu mal energie stále dosť.
„Minulý rok som prešiel tri etapy a energia nikde, no tento rok som to nezažil ani raz. Vo výške 4 952 metrov nad morom bola dosť veľká zima. Po minulé roky bolo zase strašné teplo, a preto sme mali viac problémov s motorkou, čomu sme sa našťastie tento rok vyhli.“
V tejto nadmorskej výške teplota ovzdušia klesá veľmi rýchlo a množstvo kyslíka v ovzduší sa zredukuje na 53 %. Pre každé telo je takáto náhla zmena veľkým šokom, o to viac, že jazdci musia podať najlepší výkon.
„Vo veľkej nadmorskej výške v akej sme jazdili bola moja koncentrácia na jazdu oveľa horšia. Nehovoriac o tom, že človek samozrejme podá menší výkon, pretože sa mu horšie dýcha.“
Števo musel prekonať veľké výkyvy tepla, a to len 3°C v Bolívii, no v Argentíne teploty stúpli až na 45°C. Jeho telo dostalo naozaj zabrať.
„Dakar má byť ťažký a aj ťažký bol.“
Veľakrát sa stane, že jazdec sa stratí alebo zapadne v blate či pieskových dunách. Števovi sa to našťastie nestalo, no vždy bol na to pripravený.
„Každý jazdec musí mať na chrbte Camel Bag s troma litrami vody a dva litre na motorke. Vždy pred štartom je to prísne kontrolované, pretože ak by sa niečo počas etapy stalo a jazdec ostane sám v púšti, musí mať pri sebe aspoň zdroj pitnej vody.“
