Blog
príbehy z trate

Motocyklista Štefan Svitko obsadil na 45. ročníku Rely Dakar skvelé 12. miesto. Jazdec Slovnaft Rally Teamu zopakoval umiestnenie z vlaňajška a opäť dokázal, že patrí k dakarskej špičke. Organizátori pre pretekárov pripravili jednu z najdlhších tratí v histórii Viac ako 8000 kilometrov bolo rozdelených do 14 náročných etáp. Zo 134 motocyklistov došlo do cieľa len 90, čo dokumentuje náročnosť púštneho dobrodružstva. Medzi tými, ktorý sa s ním dokázali popasovať a dôjsť do cieľa medzi najlepšími motocyklistami sveta, bol pri 14. účasti aj Štefan Svitko.  

„12. Miesto medzi motocyklami je úspech. V tejto kategórii je najväčšia konkurencia a sú tam aj početné fabrické tímy. Pre mňa to ale nie je až tak uspokojivé. Minulý rok som obsadil rovnakú priečku, ale išlo sa mi lepšie. Tento raz som nebol taký rýchly. Je to šport ako každý iný a treba kopu šťastia,“ skonštatoval po návrate náš najúspešnejší motocyklista v histórii Rely Dakar.

Púštne dobrodružstvo tentoraz preverilo nielen fyzickú a ale aj psychickú odolnosť jazdcov, ktorí nebojovali len s náročnou traťou, ale aj nepríjemnými poveternostnými podmienkami. Jazdcovi Slovnaft Rally Teamu nevyšli podľa predstáv úvodné etapy, pričom po druhej figuroval v celkovom hodnotení až na 26. pozícii. Postupne sa ale prepracovával na vyššie miesta. Najlepší výsledok na tohtoročnom Dakare si pripísal v šiestej etape, v ktorej finišoval deviaty. „Kamenisté trate nemám rád od mladosti. Keď bolo jedno z podujatí majstrovstiev Európy v Taliansku, vedel som, že tam budú kamene. Už vtedy som ich nemal rád a nemám ich rád ani po 20. rokoch. Ale takú dlhú etapu v kameňoch, ako bola na Dakare tento rok v úvode, si nepamätám,“ dodal.

V elitnej desiatke motocyklistov boli všetko fabrickí jazdci, ktorí majú neporovnateľne lepšie podmienky na prípravu a motorky, ktoré sú vyrobené a testované presne pre nich. Každý má svoj stroj pripravený doslova na mieru. 40 ročný Žaškovčan ale výhovorky po návrate na Slovensko nehľadal. Rozdiel medzi zahraničnými fabrickými tímami a tímom zo Slovenska bol značný najmä v príprave na podujatie. „KTM bola v Mexiku, Honda v Čile, Hero v Namíbii mesiac v kuse. Ja som bol síce trénovať päť dní v Dubaji v dunách, kde som urobil 500 kilometrov. Ťažko sa dá konkurovať takým tímom, ale ja hľadám tú cestu, ako sa to dá. Myslím si, že som nebol taký rýchly ako minulý rok. To si musím sám priznať. Je potrebné veľa riskovať, ak chceš byť v top 10. Keď nemáš toľko najazdené, to je ako keď sa vozíš celý rok po dedine 50-tkou a vyjdeš na diaľnicu, a tiež potrebuješ nejaký čas, kým si zvykneš. To je také jednoduchšie prirovnanie,“ povedal štrnásťnásobný účastník Dakaru, ktorý sa podľa vlastných slov cíti dobre napriek tomu, že jeho tím nemá také personálne zastúpenie ako je to v prípade veľkých fabrických účastníkov. „Čím viac ľudí, tým viac problémov. Ja nepotrebujem osem ľudí, aby poskakovali okolo mňa, stačí mi jeden zodpovedný. Funguje to tak, KTM má štyroch jazdcov. Dvaja majú dlhšiu vidlicu, ďalší má iné pérovanie. Nie všetky motorky sú rovnaké, tím ju robí presne na mieru daného jazdca. Následne ju mesiac testujú od rána do večera. Ja mám motorku, ktorú som si kúpil a nezváral ju doma a má svoje pérovanie a ideme na Dakar. Nie je to však taký rozdiel, že ja idem ´na škodovke 105-ke´ a oni na ´bavoráku´. Rozdiel je veľký práve v pretekároch.“

Svitko urobil v predposlednej etape férové gesto, keď potiahol 150 kilometrov českého pretekára Martina Micheka. „Nie je to povinnosť, ale je to normálne. Sme kamaráti, takže prečo by som mu nepomohol s potiahnutím po asfaltovej ceste. Človek musí ukázať, že to nie je iba o výhre. Jednoducho je to môj kamarát a určite by to urobil každý. Nevnímam to tak, že by som urobil nejaký dobrý čin, bola to normálna vec,“ povedal pre TASR jazdec Slovnaft Rally Teamu, ktorý reagoval aj na otázku ohľadom svojej budúcnosti. Prípadný koniec kariéry nateraz rezolútne odmietol: „Ja to už mám o ďalšom Dakare rozmyslené. Tam už niet cesty späť. Každé ráno na Dakare si poviem, som tu poslednýkrát, ale keď prídem do cieľa, tak sa teším na ďalší deň. Deje sa to 14 rokov a ani tento rok nebol iný. Ono to hneď prejde. Mám to rád a robím to v podstate celý svoj život a zatiaľ to nevnímam tak, že by som mal momentálne skončiť,“ uzavrel Svitko.